Digitálna
expozícia

Múzeum moderného umenia Andyho Warhola, Medzilaborce · návrh obsahu k technickej špecifikácii · 5. 8. 2026

Toto nie je ponuka ani rozpočet. Je to preklad technickej tabuľky do obsahu — čo by na každej z tých plôch reálne bežalo, aby to spolu dávalo jednu expozíciu a nie jedenásť samostatných obrazoviek.

Východisko je jedna veta, ktorú Warhol povedal v novembri 1963 magazínu ARTnews: „I want to be a machine." V tomto múzeu sa mu to konečne splní — jeho dielo tu po prvýkrát beží ako stroj. To je os, na ktorú sa dá zavesiť všetkých jedenásť plôch.

Nezrovnalosť v podkladoch — fasáda. Tabuľka uvádza P3.9 a rozmer 3 × 3,5 m, ale rozlíšenie 640 × 384 px. Pri rozostupe 3,9 mm vychádza 256 px/m, teda približne 769 × 897 px — a na výšku, nie na šírku. Uvedené číslo nesedí ani s rozmerom, ani s roztečou. Všetky ostatné plochy si sedia na pixel (P1.56 → 640 px/m, P1.875 → 533 px/m, prepočítané jednotlivo). Pred tvorbou obsahu na fasádu treba tento údaj potvrdiť, inak sa grafika navrhne do zlého plátna.

Jedenásť plôch

2240
×
4320
4,2 × 8,1 m · na výšku
autorské dielo · P1.875 COB

AW Matrix

Vstup, stena pri schodoch · 34 m² · 9,7 Mpx

  • 533 px/m
  • 600–800 nitov
  • 3840 Hz
  • HDR
  • kontrast 10 000:1

Prvá vec, ktorú človek uvidí, keď vojde. Osem metrov na výšku znamená, že sa naň musí pozrieť hore — to je gesto pred ikonou, nie pred obrazovkou. Návrh: nekonečný loop, v ktorom sa Warholove diela zo zbierky rozkladajú na sieťotlačové dosky a znovu skladajú — farba po farbe, mimo-register, stierka. Divák vidí, ako vzniká tlač, nie hotový obraz.

Prečo takto: Warhol odstránil z umenia ruku. Loop, ktorý donekonečna vyrába a rozoberá, je jeho metóda prevedená do pohybu — a zároveň to je jediná plocha, kde sa dá bez slov povedať, čo toto múzeum tvrdí.

6 × 3,5 m
2 okná spojené · vonkajšia
tvorba obsahu

Fasáda

Okná na vonkajšej fasáde, železná konštrukcia · 5500 nitov · IP66

  • P3.9
  • 10,5 m² / panel
  • ⚠️ rozlíšenie na overenie

Toto nie je obrazovka pre návštevníka — je to plocha pre človeka, ktorý ide okolo a dovnútra nejde. Preto žiadne video a žiadne texty na čítanie. Návrh: jedno dielo denne, cez celú plochu, pomaly dýchajúce. Raz za deň sa vymení. Mesto tým dostane meniacu sa galériu bez toho, aby kúpilo lístok.

Prečo takto: 5500 nitov je jas do priameho slnka, čiže sa počíta s tým, že to bude vidno cez deň z ulice. Pri 3,9 mm rozostupe a odstupe niekoľkých metrov je čitateľná len veľká plocha farby — teda presne sieťotlač, nie fotografia a nie titulky.

1920 × 1080
3 × 1,69 m · dotyková
tvorba obsahu · interaktív

AW Family Tree

Rodokmeň · P1.56 · podklady od múzea

  • 640 px/m
  • 5,06 m²
  • 800 nitov
  • HDR10
  • dotyk

Rodokmeň je jediné miesto v celej expozícii, kde Warhol nie je značka, ale chlapec z rusínskej rodiny z Medzilaboriec. Návrh: strom sa neotvára klikaním na mená, ale na tvárach — dotkneš sa fotografie a rozbalí sa jedna vec, ktorú ten človek urobil. Julia Warhola má vlastnú vetvu: písala mu titulky do kníh vlastnou rukou a podpísala sa mu pod prácu.

Prečo takto: toto je jediný obsah, ktorý má múzeum a nikto iný na svete ho nemá. Je to jeho najsilnejšia karta a mala by dostať dotykovú plochu, nie vitrínu.

3072 × 1296
4,8 × 2,03 m · 2,37 : 1
autorský scenár

TimeLine I

2. poschodie · P1.56 · 9,72 m² · 4 Mpx

  • 640 px/m
  • 3840 Hz
  • HDR10
  • spoločná katóda

Pomer 2,37 : 1 je filmové plátno, nie panel — a to určuje formu. Návrh: časová os nie je zoznam rokov, ale pás, ktorý sa posúva. Hore beží jeho život, dole to, čo sa v tom čase dialo v Amerike. Divák vidí, že Marilyn prišla mesiace po jej smrti a že *Race Riot* vznikol z novinovej fotografie, ktorá vyšla o dva týždne skôr.

Prečo takto: Warhol nebol prorok, bol neuveriteľne rýchly čitateľ novín. Dvojpásová os to ukáže bez jediného vysvetľovacieho panela.

1920 × 1296
3 × 2,03 m · 1,48 : 1 · ×2
autorský scenár

TimeLine II a III

2. a 3. poschodie · P1.56 · 6,08 m² každá

  • 640 px/m
  • 2,49 Mpx
  • HDR10

Dve plochy skoro na štvorec, čiže nie ďalšie pásy — inak sa to zopakuje a divák prestane pozerať. Návrh: II. je Factory ako továreň (kto tam robil, čo sa vyrobilo, koľko toho bolo), III. je čo z toho zostalo — súdne spory o predlohy, rozsudok Najvyššieho súdu z roku 2023, dnešná otázka trénovacích dát.

Prečo takto: tri rovnaké časové osi za sebou sú únavné. Rozdelenie na metódu a dôsledok dá každej ploche vlastný dôvod existovať.

12 × 4,4 m
4 projektory · 20 000 lm
tvorba obsahu · projekcie

Galéria — imerzívna projekcia

Veľké plátno 12 × 4,4 m + dve bočné steny · WUXGA · 3 000 000:1

  • 4× 3LCD laser
  • objektív 0,69–0,95:1
  • mediálny server 8K@60
  • 12 vrstiev
  • API + OSC

Jediný priestor, kde je divák vo vnútri diela, nie pred ním. Návrh: nie prehliadka diel na stene, ale Screen Test na stenách — tváre, ktoré tri minúty nerobia nič a pozerajú sa na teba. Warhol ich nakrútil 472. Keď sedíš uprostred a tri z nich mlčia a žmurkajú, si na druhej strane kamery ty.

Prečo takto: server má 12 vrstiev a OSC, čiže projekcia vie reagovať na senzory. Ticho a pohľad sú jediný obsah, ktorý imerzívnu miestnosť nezmení na šetrič obrazovky.

1600
×
3780
3 × 7,09 m · cez 2 poschodia
tvorba obsahu

Patterns

Veľká LED cez dve poschodia, na výšku · P1.875 · 21,26 m² · 6 Mpx

  • 533 px/m
  • 800 nitov
  • HDR10

Sedem metrov na výšku a tri na šírku je vodopád. Návrh: nekonečný pás opakovania — Campbell, Marilyn, kvety, dolárové bankovky — ktorý nikdy nedobehne do konca. Rytmus sa mení, motív nie. Kto stojí na druhom poschodí, vidí iný výsek než ten dole, a nikto nevidí celok.

Prečo takto: Warholovo opakovanie nebolo dekorácia, bolo tvrdenie: keď to uvidíš stokrát, prestane to niečo znamenať. Plocha, ktorú nikto nevidí celú, to povie presnejšie než popiska.

3D
hologram
75 cm vrtuľa · wall 3×2
tvorba obsahu

Warhologram

Zasklený piedestál na mieru · 2353 × 1820 mm · 2184 × 1698 px · 1,1 mm

  • hyper vision
  • Wi-Fi / HDMI / Ethernet

Holografická vrtuľa vie jednu vec, ktorú nevie žiadna iná plocha v budove: predmet, ktorý visí vo vzduchu a nemá plátno. Návrh: plechovka Campbell's, ktorá sa točí a nikdy nedobehne — a raz za čas sa rozpadne na sieťotlačové dosky a zloží späť. Nič viac. Jeden predmet, jedno gesto.

Prečo takto: vrtuľové hologramy vyzerajú lacno vo chvíli, keď sa na ne dá zložitý obsah. Znesú jeden objekt na čiernom pozadí — a Warholova plechovka je najznámejší izolovaný objekt dejín umenia.

projekčný
mapping
MDF model · 5000 ANSI
tvorba obsahu

Digitálny ikonostas

Model z MDF, obraz pôsobí ako kniha — po otvorení sa mení obsah · WUXGA laser

  • DLP
  • 3 000 000:1
  • projekčný mapping

Ikonostas je z celej expozície obsahovo najcennejší kus a väčšina návštevníkov nebude vedieť prečo. Návrh: zatvorená kniha ukazuje byzantskú ikonu z gréckokatolíckeho kostola, aký Warhola formoval ako dieťa. Po otvorení sa tá istá kompozícia premení na jeho Marilyn — rovnaká frontálna tvár, rovnaké zlaté pozadie, rovnaký pohľad priamo na diváka.

Prečo takto: Warhol chodil do byzantského kostola celý život a jeho portréty majú kompozíciu ikony — frontálna tvár, plochý zlatý fond, žiadny priestor. Toto je jediná plocha, kde sa tá súvislosť dá ukázať bez toho, aby ju niekto musel vysvetliť.

55"
open frame
dotyk · rolovací mechanizmus
softvér už existuje

Screenprint Table

Kovová konštrukcia, metalické opláštenie, ergonomická rukoväť, media player · softvérové riešenie pre simuláciu sieťotlače

  • 55" open frame
  • media art interfejs
  • koedukačný

Návštevník potiahne stierku a vytlačí si vlastnú dosku. Prvý ťah dá jednu farbu, druhý ťah druhú — a keď netrafí register, farba pretečie vedľa, presne ako v skutočnosti. Výsledok si odnesie ako súbor alebo výtlačok.

Prečo je toto iné než ostatné body: simulácia sieťotlače u nás už beží. Je to lokálny prevod — prah, dve ploché dosky, mimo-register, zanesené sitko, zrno atramentu a štruktúra plátna — bez akéhokoľvek AI modelu, čiže bez ceny za obrázok, bez čakania a bez rizika, že sa niekomu zmení tvár. Beží to na fotke z telefónu za zlomok sekundy a je to opakovateľné: tá istá fotka dá vždy ten istý výtlačok.

75" + 65"
4K · 40-bodový dotyk
tvorba obsahu · edukácia

AW LAB — dve dotykové plochy

Edukačné interaktívne obrazovky · Android 13 · Google EDLA · antimikrobiálne sklo

  • 75" + 65"
  • 16 GB / 320 GB
  • NFC
  • 40 bodov dotyku
  • CAST

Štyridsať bodov dotyku znamená, že pri stole môže stáť celá školská trieda naraz. Návrh: nie kvíz, ale spoločná doska — každý pridá svoju farbu do jednej tlače a výsledok sa premietne na veľkú plochu v tej istej miestnosti.

Prečo takto: Factory nebola ateliér jedného človeka, bola dielňa, kde sieťotlače ťahali asistenti. Trieda, ktorá spolu vyrobí jeden obraz, zažije jeho metódu, nie ju vysvetlenú.

Čo pribudlo po obhliadke (9. 8.)

Zadanie sa medzitým rozšírilo. Pri obhliadke a v podkladoch, ktoré prišli e-mailom, sa objavili plochy a práce, ktoré v technickej tabuľke nie sú. Nižšie je stav k 9. 8. — a mení rozsah viac než čokoľvek doteraz.
Čo pribudloRozmerPoznámka
Strecha / amfiteáter7,5 × 4,25 mV tabuľke nie je vôbec. Odpočítavanie, art, koncerty — teda živá prevádzka, nie slučka.
Druhá plocha na fasáde3 × 7 mSpodná hrana na spodnom rošte. Tabuľka počítala s jednou vonkajšou plochou, sú dve.
Dve plochy vo výklenkoch halyna potvrdenieMožný prekryv s TimeLine II a III — treba rozhodnúť, či ide o tie isté obrazovky.
Mapping A–N14 stienPodklad „rozloženie diel MAPING", 4 PDF. Približne 50 diel s presnými rozmermi. Steny A (10 m) a N (14,2 m) nesú po 14 a 21 dielach.
Ikonostas — spresnenie2,5 × 1,56 m
hĺbka 7–10 cm
Plochý reliéf, nie priestorový objekt — mapping je oň jednoduchší.
Mapping je najväčšia neocenená položka celého projektu V pôvodnej tabuľke sa mapping spomína raz — pri ikonostase, s jedným projektorom. Podklad, ktorý prišiel, ukazuje štrnásť stien a približne päťdesiat diel. Projekčný mapping na fyzické dielo je najpresnejšia disciplína z celého zoznamu: musí sedieť na milimetre, kalibruje sa na mieste s reálne zaveseným obrazom, a keď sa obraz pohne, kalibrácia padá. Násobené päťdesiatimi. Zároveň je podklad výnimočne dobrý — presné rozmery každého diela aj steny v centimetroch. To je presne to, z čoho sa mapping pripravuje vopred.

Čo môže svietiť 3. a 4. septembra

Do otvorenia zostáva 19 pracovných dní. Po odrátaní inštalácie a kalibrácie ostáva 15 dní na výrobu. Pri troch ľuďoch je to 45 človekodní — a to je tvrdý strop, ktorý sa nedá prekonať ani nasadením, ani nástrojmi.

Do premiéryDniPrečo práve toto
Strecha — odpočítavanie6–10Z väčšej časti hotové, cieľový čas beží už dnes na webe
Fasáda vodorovná6–10Nepotrebuje archív — vystačí si s dielami zo zbierky
Fasáda zvislá5–8To isté, opakovanie
Patterns5–8To isté
AW Matrix8–12Prvá vec, ktorú návštevník uvidí
spolu30–48Vojde sa do 45 človekodní
Čo sa nestihne — a nie je to o kapacite. TimeLine I, II a III a rodokmeň sa nedajú vyrobiť nie preto, že nie je čas, ale preto, že chýba materiál: archív neexistuje a podklady k rodokmeňu označilo múzeum samo ako „dostaneme info". Aj pri desiatich ľuďoch by sa v pondelok nezačalo. Mapping do prvej fázy nepatrí vôbec — kalibruje sa až vtedy, keď diela reálne visia.

Rozpad na výrobu

Stopáže sú náš návrh, nie údaj zo zadania. Technická špecifikácia neuvádza dĺžku ani jedného výstupu — jediná zmienka o čase je slovo „loop" pri AW Matrix, bez údaja. Čísla nižšie sú teda návrh na potvrdenie: určujú rozsah, a tým aj cenu a čas, takže ich treba odsúhlasiť skôr, než sa začne vyrábať. Náročnosť 1–10 je naše hodnotenie výrobnej zložitosti.
PlochaKusovStopážNáročnosťDobový
záznam
Prečo taká náročnosť
Galéria — imerzívna1 (3-kanálová)6–10 min10ánoTri plochy naraz, ktoré musia sedieť ako jeden obraz. Blend dvoch projektorov na 12 m plátne, réžia priestoru, nie kádra.
AW Matrix1 loop1,5–3 min8čiastočne9,7 Mpx na výšku. Vertikálna kompozícia sa nedá odvodiť zo žiadneho existujúceho formátu — kreslí sa od nuly.
TimeLine I14–6 min8ánoAutorský scenár: dramaturgia, rešerš, copy, storyboard. Najviac faktov na overenie.
Digitálny ikonostas2 stavy1–2 min každý8ánoMapping na fyzický MDF model — obsah sa musí zmerať na reálny objekt, nie na plátno. Plus spúšťač na otvorenie knihy.
TimeLine II13–5 min7ánoTo isté ako I, ale užšia téma a menej materiálu na zháňanie.
TimeLine III13–5 min7čiastočneSúčasnosť a dôsledky — menej archívu, viac grafiky.
AW Family Tree1 aplikácia7ánoNie video, ale interaktív. Náročnosť nie je v grafike, ale v dátach — bez podkladov od múzea sa nedá začať.
Patterns1 loop3–5 min6nieVertikálny nekonečný pás. Vysoká plocha, ale opakovanie znamená, že jeden dobrý modul sa násobí.
AW LAB 1 + 21 aplikácia
(2 veľkosti)
6nieJeden interaktív, dve rozlíšenia. 40-bodový dotyk znamená viacero rúk naraz — to je logika, nie kreslenie.
Screenprint Table1 softvér6nieJadro prevodu už beží. Zostáva kioskové UI, stierkové gesto a export. Zo všetkých bodov najbližšie k hotovému.
Warhologram1 loop20–40 s5nieKrátke a jednoduché, ale svojský formát: čierne pozadie, jeden objekt, žiadne pozadie ani text.
Fasáda20–30 kusov20–30 s každý3nieNízka náročnosť na kus, ale vysoký objem. Až potvrdíme rozlíšenie — inak sa robí do zlého plátna.

Spolu: zhruba 30 samostatných výstupov — z toho ~10 „veľkých" autorských kusov a ~20 kratších pre fasádu — plus 3 interaktívne aplikácie (rodokmeň, AW LAB, Screenprint Table). Čistá stopáž videa vychádza na 25–40 minút. Ťažisko práce nie je rozložené rovnomerne: imerzívna projekcia, AW Matrix a tri TimeLine spolu tvoria väčšinu úsilia, zvyšok je pri nich drobnosť.

Archívny materiál — chýbajúca položka celej špecifikácie

Technická tabuľka podrobne popisuje jedenásť plôch, rozostupy, nity aj obnovovacie frekvencie. O zdrojovom materiáli neobsahuje ani jednu vetu. Pýta si štyri autorské multimediálne scenáre a neuvádza, z čoho sa majú vyrobiť.

Prečo to nie je formalita, ale najväčšie riziko projektu: časová os ľudského života sa z diel nedá poskladať. Zbierka obsahuje dielo — nie ľudí okolo neho, nie miesta, nie dobu. Rodokmeň potrebuje tváre rodiny. Časová os potrebuje to, čo sa dialo vonku, keď dielo vznikalo. Ikonostas potrebuje kostol, do ktorého chodil ako dieťa. Nič z toho v zbierke nie je a nezávisí to od toho, či výsledok trvá dve minúty alebo šesť. Zostáva dobový obrazový a zvukový materiál — fotografie a filmy z Factory, rozhovory, novinové strany, materiál z Medzilaboriec a Mikovej.

Pre predstavu o objeme: pri navrhovanej stopáži a tempe jeden obrazový beat na päť sekúnd hovoríme rádovo o stovkách samostatných obrazov. Je to ilustrácia, nie výpočet — presné číslo závisí od potvrdenej stopáže.

Alternatíva je obraz dogenerovať. Lenže vymyslený dobový záber sa číta ako AI — a tým padá téza, na ktorej celá expozícia stojí. Zháňanie práv k archívu trvá dlhšie než samotná výroba, takže to nie je posledný krok, ale prvý.

Hudba — The Velvet Underground Warhol kapelu manažoval, produkoval prvý album a spravil naň obal s banánom. Zvukovo do expozície patrí a nič iné jej nesadne tak presne. Ale práva k nahrávkam nie sú múzea — sú u vydavateľa, a licencia na použitie v expozícii je samostatná položka, nie detail. Kým sa to nevyjasní, počítajme s dvoma cestami: licencovaný originál, alebo pôvodná hudba postavená na tom istom zvuku — dron, viola, jeden akord držaný pridlho. Rozhodnutie patrí pred výrobu, nie po nej, lebo rytmus obrazu sa strihá na zvuk.

Ako to vyzerá v pohybe

Dve ukážky, ktoré už existujú. Nie sú to hotové diela pre expozíciu — sú to skúšky jazyka, aby bolo vidieť, o čom sa hore píše.

AI vizualizácia, nie dobová fotografia. Obe ukážky sú generované. Nezobrazujú skutočné historické zábery a nie sú dokumentom o tom, ako čokoľvek naozaj vyzeralo.

Hlas v teaseri nie je Warholov. Je to náhradný, dočasný hlas — slúži len na to, aby bolo počuť, kam vety patria a či beat funguje. Warholov vlastný hlas naklonovaný nemáme: vieme to spraviť, ale potrebujeme k tomu jeho dobovú nahrávku a písomné práva, a ani jedno zatiaľ k dispozícii nie je.
Teaser — „I want to be a machine"
Sedí vo vitríne s fotoaparátom v lone. Vstane, namieri ho na nás, cvakne — a v tej chvíli sa z fotografie stane sieťotlač. Záber sa nemení, mení sa médium. Presne to, čo robí toto múzeum s jeho dielom.
Spot — ruka a štetec
Od oka cez skicu k dokončenej Marilyn, ťah po ťahu. Warhol ruku z umenia odstránil — tu je ukázaná naposledy, než sa z obrazu stane tlač. Ukážka jazyka pre imerzívnu projekciu a pre AW Matrix.
Banán — dielo ako predmet
Ruky držia výrez banána v tmavej dielni, kamera sa k nemu pomaly približuje. Zámerne s odstupom: nie je to reprodukcia obalu, ale práca s dielom — vidno jeho veľkosť aj to, že ho niekto musí držať. Čiernobiela reč so zrnom a škrabancami nadväzuje na dobové fotografie z Factory. Ukážka pre plochy, kde má dielo vyniknúť nad pozadím.
Čo by to posunulo najviac Dobové scény. Nie animované diela, ale rekonštruované momenty — Factory v roku 1964 so striebornou fóliou a rozťahanými sieťotlačami; Medzilaborce a kostol, do ktorého chodil ako dieťa; ateliér, v ktorom asistenti ťahajú stierku. Na osemmetrovej ploche pri vchode alebo na sedemmetrovom vodopáde Patterns je rekonštruovaný priestor nesúmerne silnejší než akákoľvek grafika: divák vojde do miestnosti, ktorá už neexistuje. Je to zároveň jediný typ obsahu, ktorý sa nedá stiahnuť z internetu — a teda jediný, ktorý expozíciu odlíši od každej inej Warholovej výstavy na svete.

Na čom to celé stojí

Warhol povedal, že chce byť stroj.
V tomto múzeu sa mu to konečne splní.

Preto povinná veta „toto je AI vizualizácia, nie dobová fotografia" prestáva byť poznámkou pod čiarou a stáva sa pointou.

Prečo to nie je ohnutá metafora

Citát je doložený — ARTnews, november 1963, rozhovor s Genom Swensonom. Nebol o technológii, ale o odmietnutí kultu umelcovej ruky: gesta, rukopisu, neopakovateľnosti.

A Warhol to aj žil. Factory bola doslova továreň, sieťotlače ťahali asistenti, Empire natočil Jonas Mekas — „Andy sa kamery za celý ten čas takmer nedotkol." Vlastnú šablónu dal Elaine Sturtevant, aby si robila svoje Warholove Flowers. Na otázku o technike odpovedal: „Neviem. Spýtajte sa Elaine."

Prečo je to dnes aktuálne

Pracoval z prevzatých cudzích obrázkov. Asistentom dával inštrukciu, oni to vyrobili. Výstup bol reprodukovateľný a neunikátny. Trikrát ho za to zažalovali fotografi — Caulfield, Moore, Ward — a všetky tri spory sa vyrovnali mimosúdne.

Je to spor o trénovacie dáta, šesťdesiat rokov predtým, než vznikol. A v roku 2023 to Najvyšší súd USA otvoril znova.

Ale paralela má hranicu, a tú treba v expozícii povedať nahlas: Warhol si každý obrázok vybral sám. Vedel, čo berie, komu a prečo. Model nevyberá — priemeruje. Jeho odstránenie ruky niečo tvrdilo: že krajina masovej výroby má mať masovo vyrobené umenie. Keď ruku odstráni stroj, je to vedľajší produkt technológie, nie argument.

Preto presnejšie než „predchodca AI tvorcov": Warhol je predchodcom tej otázky — prvý, kto ju položil naplno a nechal ju nezodpovedanú. To je to, čo môže toto múzeum povedať a nikto iný na svete nie.

„I want to be a machine."Chcem byť stroj. · ARTnews, 1963
„I always thought that I was more half-there than all-there…"Vždy som mal pocit, že som tu len napoly. · skrátené

Prvá je vyhlásenie. Druhá je priznanie. Bez druhej je z toho efektná myšlienka o technológii. S ňou je to portrét človeka, ktorý si prial byť strojom preto, že byť človekom ho bolelo. Expozícia potrebuje obe.

Jediné pravidlo, ktoré určuje, ako to celé vyzerá Buď ako animácia, alebo ako realita. Animácia sa číta ako niekto to nakreslil, realita ako niekto tam bol. To tretie — hladký, bezchybný, ničí AI-look — sa číta ako nikto to nerozhodol. A to je presne opak toho, na čom celá téza stojí. Ak divák uvidí „AI obrázok", presunul sa z Warhola na nás a je po tézy.

Celé odôvodnenie aj so súdnymi prípadmi → koncepčné jadro

Čo z toho je tvorba obsahu

Tabuľka uvádza „Tvorba obsahu" ako samostatnú položku pri ôsmich plochách a pri troch hovorí o autorskom diele alebo autorskom scenári. To je celý rozsah obsahovej časti:

PlochaTypPlátnoČo sa reálne dodáva
AW Matrixautorské dielo2240 × 4320digitálna animácia, loop
Fasádatvorba obsahuna overeniedenná rotácia diel
AW Family Treetvorba obsahu1920 × 1080interaktívny rodokmeň, podklady od múzea
TimeLine Iautorský scenár3072 × 1296dramaturgia, scenár, storyboard, copy, inštruktáž
TimeLine II a IIIautorský scenár1920 × 1296to isté, dve plochy
Galériatvorba obsahu12 × 4,4 mobsah pre 4 projektory, plátno + bočné steny
Patternstvorba obsahu1600 × 3780vertikálny loop cez dve poschodia
Warhologramtvorba obsahu2184 × 16983D obsah pre holografickú vrtuľu
Digitálny ikonostastvorba obsahu1920 × 1200mapping na MDF model, dva stavy
Screenprint Tablesoftvér55"simulácia sieťotlače — základ hotový
AW LAB 1 a 2tvorba obsahu75" + 65"edukačný interaktívny obsah

Čo treba dopovedať

Aby sa z návrhu dal spraviť rozsah prác, chýbajú štyri veci — a všetky sú na strane múzea:

  1. Rozlíšenie fasády — údaj v tabuľke si protirečí, viď hore.
  2. Podklady k rodokmeňu — tabuľka sama hovorí „dostaneme info". Bez mien, dátumov a fotografií sa interaktív navrhnúť nedá.
  3. Ktoré diela zo zbierky smú ísť na plochy — a v akom rozlíšení sú naskenované. Sieťotlač na osem metrov výšky potrebuje iný sken než katalóg.
  4. Archívny materiál — z čoho sa tie scenáre vyrobia. Tabuľka to nerieši vôbec. Potrebujeme vedieť, čo má múzeum k dispozícii a s akými právami: dobové fotografie, filmy, zvukové záznamy, novinové výstrižky, materiál z Medzilaboriec a Mikovej. Bez tohto sa štyri autorské scenáre nedajú ani naceniť, nieto vyrobiť.
  5. Rozdelenie tém medzi TimeLine I, II a III — tabuľka hovorí, že každá plocha má „dominantnú tematickú oblasť", ale neuvádza akú.