Múzeum moderného umenia Andyho Warhola, Medzilaborce. Otvorenie expozície 3. a 4. septembra 2026. Každý projekt má vlastnú stránku — nižšie je rozcestník a filozofia, na ktorej všetky stoja.
Štrnásť otázok po stretnutí s riaditeľom. Pri každej stačí kliknúť Vieme / Zistíme / Neaktuálne a prípadne dopísať poznámku. Netreba vyplniť všetko naraz — odpovede sa priebežne pamätajú.
Sedem z nich blokuje výrobu — bez nich sa nedá kresliť ani písať scenár.
Jedenásť plôch v budove: rozmery, mapa umiestnenia, čo má na ktorej bežať, rozpad na výrobu a ukážky pohybu.
Vizualizácie plôch osadených v budove — mierka, výška, vzťah k divákovi a k architektúre.
Čo má web vedieť, ako sa napojí na expozíciu a kam vedú QR kódy z popisiek pri dielach.
Návštevník tromi prejazdmi rakle „vytlačí" pop-art obraz — z diela zo zbierky alebo z vlastnej fotky poslanej z mobilu cez QR.
Dieťa nahrá fotku, tá sa rozloží na štyri sitá a ono si ich jedno po druhom prefarbuje — ale len atramentmi, ktoré Warhol v tej istej role naozaj použil. Farby sú namerané zo zbierky múzea.
Kampaňová stránka k otvoreniu, v slovenskej aj anglickej verzii.
Téza, na ktorej stojí obsah: Warhol chcel byť stroj — a v tomto múzeu sa mu to splní. Vrátane toho, kde paralela s AI neplatí.
Nerobíme to pre kurátorov.
„Nechceme robiť pre 0,1 % kurátorov. Chceme robiť veci, ktoré sa ľuďom páčia." riaditeľ MMUAW
„Je to moderné umenie, chalani — aj tá komunikácia musí byť moderná." riaditeľ MMUAW
Z toho plynú tri veci, ktoré držíme naprieč všetkými projektmi vyššie:
Upútať a povedať to rýchlo. Divák pred plochou stojí sekundy, nie minúty. Každá plocha musí zaujať a odovzdať jednu informáciu — nie tri.
Nielen Warhol, ale aj jeho friends. Zbierka nie je len Warhol: Keith Haring (okolo šesťdesiat kusov, vrátane série s textami Williama Burroughsa), tri originálne Banksyho, Basquiat, Robert Indiana, Roy Lichtenstein. Nie náhodný súbor — koncepčne blízki ľudia. To je vec, ktorou sa múzeum odlíši od každej inej Warholovej výstavy.
Popiska nekončí na stene. QR kód pri diele vedie na web, kde si návštevník prečíta krátku populárnu štúdiu — pár viet, nie odborný text. Nahrádza to audiosprievodcu aj lektora v čase, keď nie sú k dispozícii. Preto je web súčasťou expozície, nie vedľajší projekt.
A jedna vec, ktorá mení uvažovanie o celej expozícii: múzeum diela nevlastní, ale vystavuje požičané — a tie sa vymieňajú. Digitálna vrstva preto nesmie byť naviazaná na konkrétne dielo na konkrétnej stene.
Pri každej veci vyššie je riadok „Čo na to hovoríte?" — stačí kliknúť. Poznámku píšte len ak chcete. Keď máte hotovo, dole sa objaví lišta na odoslanie. Nie je to chat, nikto nečaká na druhej strane — pripomienky prídu naraz a odpoveď dostanete späť sem do podkladov.